Ľuboš Cesnek – ŠKP Žilina

[vc_row][vc_column width=“2/6″][mk_circle_image heading_title=“Luboš Cesnek“ src=“http://www.skpzilina.sk/wp-content/uploads/2018/03/2-2.jpg“][vc_empty_space][vc_column_text title=“Tréner mládeže od 14-násť rokov so zameraním na bežecký tréning pre stredné a dlhé trate.“ css=“.vc_custom_1523624763729{margin-bottom: 0px !important;}“] Atlét Ľuboš Cesnek, budúci tréner, začal s atletikou v roku 1981 na banskobystrických Štiavničkách, kde tréner Valent, skonštatoval:“No synku, v týchto vojenských keckách nemôžeš behať, tu máš bežecké botasky. A dúfam, že budeš riadne trénovať.“

Okrem pána trénera Valenta trénovalo mladého atléta viacero trénerov. Tréneri boli dobrí, ale aj slabší. Z vďačnosti svojím trénerom, a pre svoje potešenie na pekné chvíle prežité pri športe, sa nástenkár vracia k obdobiu trénovania u týchto pánov:

1-vý tréner v rokoch 1980-81 tréner Dušan Valent.

S trénovaním u trénera Valenta sa spájajú atletické začiatky mladého atléta. V 14-tich rokoch nastúpil na Vojenské Gymnázium v Banskej Bystrici, kde sa pripravoval na dráhu profesionálneho obrancu socialistickej vlasti. V 15 rokoch bežal na Horehronských hrách 3.000m, ktoré zabehol za 9.55min. Po preteku prišiel za ním tréner Valent a ponúkol mu, že môže ku nemu chodiť na atletické tréningy. Mladý športovec hneď využil túto možnosť vymaniť sa spod stereotypu vojenského drilu na voj.gymnáziu a začal pravidelne trénovať s tréningovou skupinou, v ktorej už trénovali Juro Oňuška, MilanKapusta, Ivan Kvostka, Maťo Gavora, Jano Šepela, PištaOndák. Chybou trénovania u trénera Valentu bolo, že tréner bol zároveň trénerom Strediskavrcholového športu, kde boli aj mužský reprezentanti v atletike, a preto nemal čas na mládežníckú tréningovú skupinu a celá skupina postupne prešla ku trénerovi Škarbovi.

2-hý tréner v roku 1982-84 tréner Kamil Škarba.

U trénera Škarbu to bola iná káva. Pod jeho vedením sa sústredila skupina asi 30-tich veľmi kvalitných atlétov. Na zvládnutie tréningov si tréner Škarba vytvoril systém, kde boli bežci rozdelený do výkonnostných skupín. Najkvalitnejšiu skupinu tvorili Jožo Výbošťok, Igor Veterník, Vlado Guriš, Juro Jánošík, Peter Zrasťák, Jano Šepela, Vlado Rosa a Henrich Kellenyi. Každý z nich sa mohol popíšiť titulom z Majstrovstiev ČSSR. Nástenkár trénoval viacmenej v druhej výkonnostnej skupine a počas tohto obdobia dokázal zabehnúť 1.500m za 4.00min a 5km za 15.17min. , čo boli nástenkárove osobáky v 17tich rokoch. Uvedená tréningová skupina mládežníkov bola najkvalitnejšia v celom ČSSR a preto pokladá nástenkár, trénovanie u trénera Škarbu za najdôležitejšie v svojom športovom živote. Tréner Škarba musel v rámci trénovania riešiť aj situácie, ktoré nesúviseli priamo so športom. Napríklad v októbry 1983 išli športovci celej Škarbovej skupiny na sústredenie, teda boli tam mládežníci zo Športovej internátnej školy so stravnou jednotkou 120,-Sk/deň a zároveň aj z Tréningového strediska mládeže, kde bol aj nástenkár, so stravnou jednotkou 40,-Sk/deň. Tréner Škarba z toho urobil priemernú stravnú jednotku 80Sk/deň pre všetkých. Rozhodnutie Škarbu bolo však v neprospech vyvolených športovcov z IŠŠ, ktorí sa spolu dohodli a odmietli stravu. Tréner Škarba, ako tréner IŠŠ bol následne riešený a hneď na druhý deň musela byť strava upravená na 120,-Sk/deň pre IŠŠ a 40,-Sk/deň pre TSM. Takýchto vecí, ktoré musel Škarba riešiť medzi mládežníkmi bolo za to obdobie viac, ale vždy sa to snažil riešiť rovným spôsobom.

3-tí tréner v roku 1985 tréner Juraj Straka

Vojenské gymnázium skončilo, a na počudovanie veliteľov na vojenskom gymnáziu, nástenkár odmietol pokračovať vo vojenskej profesionálnej dráhe a preto mladého pretekára šupli na dva roky na základnú vojenskú službu. Po návrate z vojny začal trénovať v Žiline u trénera Straku. No teda to bol tréner, funkcionár bývalej ZVL Žilina, ktorý sa nejak nestaral o tréningy zverencov, ale vo funkcionárskej dráhe mu to vynieslo predsedníctvo celej ZVL-ky v Žiline. Uvedená funkcia bola za socializmu dosť zvláštna, pretože doviedla p. Straku do stavu, kedy mu hrozilo trestné stíhanie.

4-tý tréner v rokoch 1986-87 tréner Dušan Vlach

Športovec Ľuboš Cesnek počas štúdia na Vysokej škole Dopravnej v Žiline nebol spokojný s trénermi v Žiline a preto začal trénovať pod vedením trénera Vlacha. V tomto období behal 1.500m, kde si zabehol osobák 3.50min a na 5000m si zabehol osobák 14.07min . U trénera Vlacha bol trénovaný na diaľku, kde športovec a tréner spolu komunikujú hlavne cez telefón, čo bolo aj príčinou ukončenia spolupráce s trénerom Vlachom.

5-ty tréner v rokoch 1988-89 tréner Vilo Topercer

V Žiline začal pôsobiť tréner Topercer, na ktorého sa naviazala nová tréningová skupina v ktorej bol Milan Ťapaj, Luboš Podobeň, Jano Bútora, Ivan Trajteľ, Alenka Sladká, Táňa Rajníková, a ďalší športovci. Tréner Topercer bol priamy človek, pre ktorého bol šport zmyslom života, napriek tomu sa dostal do konfliktu s vedením Žilinského atletického klubu, čo ho znechutilo a to sa samozrejme odrážalo aj na práci s tréningovou skupinou, a napokon sa jeho tréningová skupina rozpadla.

6-ty tréner v rokoch1990-1993 tréner Vlasto Holík

Bol v Žilinskej atletike spočiatku známejší, ako tréner vrhačov, skokanov a šprintérov, ale po tom čo prišla z materskej dovolenky Marika Starovská, začal trénovať aj dlhé behy. Celá jeho práca s bežeckou skupinou bola sústredená okolo novej Žilinskej bežeckej hviezdy Mariky Starovskej. Marika sa po návrate z materskej pomerne rýchlo vypracovala na výkon na 10km na 33.20 a na maratón za 2:32min. Športovec Luboš Cesnek mal pri trénerovi Holíkovi zavedený systém tréningu, kde si vpodstate sám ordinoval tréningové dávky, pričom využíval spoločnosť atlétov tréningovej skupiny trénera Holíka. M si v tomto období urobil osobák na 10.000m na dráhe, ktoré zabehol za 30:10min a v tomto období si odbehol aj svoj prvý maratón za 2:28 hod .. Keď začali zdravotné problémy Mariky Starovskej, tak sa celá tréningová skupina rozpadla.

7-mi tréner v rokoch 1994-1995 tréner Benčík

Športovec Luboš Cesnek ukončil školu a začal pracovať, ako učiteľ. Trénoval sám a začal sa sústreďovať na Maratón, kde sa postupne zlepšil z výkonu 2.28hod na2.20hod. Na sústredení v Tatrách dostal nástenkár ponuku od trénera Benčíka, aby začal trénovať pod jeho vedením a pokúsil sa pripraviť na Olympiádu v Atlante. Po tomto začala ich spolupráca, ktorá doviedla nástenkára k výkonu na maratón 2:18,42 hod ,čo je jeho najlepší osobák.Napriek tomu nástenkár limit na Olympiádu v Atlante nesplnil a na Olympiádu sa nenominoval. Tréner Benčík už predtým trénoval českého najlepšieho maratónca Karla Davida, ktorý dokázal zabehnúť maratón za 2.11 hod. Trénovanie maratóncov u trénera Benčíka spočívalo v ordinovaní tréningov podľa spôsobu trénovania chodcov. Pod trénovaním u Benčíka bola bežná tréningová týždenná dávka od 180 do 200km. Športovec Luboš Cesnek však nebol stavaný na takýto spôsob trénovania a preto musel v ďalšom upustiť od takých objemov kilometrov a následne aj ukončil spoluprácu s trénerom Benčíkom.

Od roku 1980 až do roku 1995 trénoval športovec Luboš Cesnek pod vedením uvedených trénerov. Títo páni sa okrem športovca Cesneka venovali aj ďalším zverencom,ktorí mali atletiku rovnako radi, ako športovec Cesnek. Vďaka trénerom a aj tréningovým priateľom, ktorých tu športovec menoval bolo uvedené obdobie naplnené športom a športovými víťazstvami a prehrami. Po roku 1995 zostala atletika pre Luboša Cesnek šport číslo jedna, ale postupne sa začal pripravovať na kariéru trénera.

Skúsenosti získané v športe hlavne vďaka svojím bývalým 7-mim trénerom, bývalý športovec a súčasný tréner Ľuboš Cesnek odovzdáva svojím zverencom, ako tréner behov na dlhé a stredné trate v Športovom klube polície Žilina.

[/vc_column_text][/vc_column][vc_column width=“4/6″][mk_fancy_title size=“40″ font_family=“none“]Tréningová skupina trénera Cesneka[/mk_fancy_title][mk_blog style=“classic“ cat=“3″ exclude_post_format=“portfolio“][/vc_column][/vc_row]